Keď sa mramor v kúpeľni stáva skutočnosťou

Metamorfované čiže premenené horniny lákali ľudstvo už pred mnohými rokmi. Jedným z typických príkladov je uhlík, ktorý kryštaluje za bežných atmosférických podmienok do podoby šesťročnej mriežky a vytvára onú ​​známu látku s názvom grafit. Grafitové ceruzky sa predávajú úplne bežne a tieto výrobky sú zároveň veľmi lacné. Ak však podrobíte uhlík obrovskému tlaku a vysokej teplote, jednotlivé atómy v šesťročnej mriežke sa posunú a nahustí do kubickej mriežky a vznikne diamant. Diamant je tiež veľmi drahý, pretože jeho výskyt nie je príliš častý a navyše si vyžaduje zložitú a investične náročnú ťažbu. Veľmi podobné je to aj s mramorom.

Ten je tiež metamorfovanou horninou, ktorú tvorí najmä uhličitan vápenatý. Zatiaľ čo uhličitan vápenatý v podobe vápenca je veľmi rozšírenou horninou a tiež pomerne lacnou, mramor kryštalizuje pod veľkým tlakom a vysokou teplotou a vytvára oveľa pevnejšiu a zaujímavejšiu štruktúru. Mramor sa často využíva ako dekoračný prvok na obklady kúpeľní. Prvýkrát som sa s mramorom stretol, keď sme kupovali rodinný dom a bývalý majiteľ po sebe zanechal záhradné chodníčky vydláždené mramorom. Napadlo mi, ako by asi taký minerál vyzeral v kúpeľni. Bola by to určite nádherná dekorácia a kúpeľňa by získala až luxusný vzhľad.

Výhodou mramoru v kúpeľni je to, že je to prírodný materiál a nie je to synteticky vyrobená dlažba alebo keramický obklad stien. Pokladáte na steny teda kameň v podobe, ako vznikal dlhodobým procesom v hlbinách zeme. Lenže má to aj svoje nevýhody. Metamorfované horniny nebývajú lacné a vytvoriť veľké mramorové dosky na obklady stien nie je jednoduché, čo sa tiež prejaví na výslednej cene. Ďalším problémom môže byť to, že je tento minerál pomerne porézny. Na rozdiel od diamantu do seba môže vtiahnuť niektoré nečistoty, napríklad hrdzu. Zároveň treba používať šetrné čistidlá, pretože mramor ochotne reaguje s kyselinami, čo môže spôsobiť trvalé poškodenie mramoru, ktoré sa prejaví napríklad stratou krásneho lesku.